História obce Borová


Z histórie obce
Najstaršie archeologické pamiatky z územia obce pochádzajú zo staršej doby kamennej - paleolitu (38000 - 10000 rokov pred Kristom). Nálezy - kamenné nástroje zhotovené z kremeňa, rádiolaritu a rohovca pochádzajúce z toho obdobia sa našli v polohe "Horné pažitie".
Za kaplnkou Sv. Urbana na "dolnom konci" sa v záreze svahu našla keramika z obdobia lužickej kultúry. Tmavohnedá miska posúva datovanie osídlenia do neskorej doby bronzovej.
Na okraji obce Borová sa podarilo lokalizovať nálezisko tzv. lengyelskej kultúry z obdobia štvrtého tisícročia pred n.l.
Od týchto nálezov až do obdobia 13. storočia nie sú žiadne priame dokumenty a artefakty z osídlenia územia Borovej. Až 13 storočie otvára históriu osudov panstiev prešporského (Bratislavského) župného hradu a neskoršie panstva na Červenom Kameni. Hrad Červený kameň založila kráľovná Konštancia okolo roku 1230. Po jej smrti prešiel hrad do vlastníctva uhorských kráľov.

Kostol sv. Štefana BOROVÁ

 Kostol sv. Štefana je jednoloďová stavba so svätyňou trojbokého záveru. Na osi kostola je predstavená veža. Na ľavej strane svätyne je pristavená sakristia. Na pravej strane lode je nižšia predsieň. Kostol v barokovom slohu z roku 1671-1675 staval taliansky majster G.B.Rava, tesárske práce trnavský majster Št.Schlemer- nákladom čanadského biskupa, svätiteľa kostola, Ferdinanda Pálfyho. Veža bola postavená v druhej polovici 18.storočia. Zvon z roku 1687 lial bratislavský zvonolejár G.Wolff. Fasády kostola majú lizénové rámovanie.
Veža štvorcového pôdorysu prechádza od rímsy v osemhran, na ktorý nadväzuje užšia múrová a hranatá ihlanová strecha. Okolo kostola je bývalý ochranný múr, časom znížený. Interiér kostola je zaklenutý pruskou velenou klenbou s lunetami. Medzipásy klenby dosadajú na rozšírené hlavice ríms pilierov. Hlavný oltár s maľbou sv. Štefana v dobovom zaoblenom ráme má predsunutú menzu s dreveným svätostánkom.
Na stenách svätyne sú umiestené sochy svätých. Zaoblený triumfálny oblúk oddeľuje kostolnú loď. Dva bočné oltáre sú v závere lode, po stranách triumfálneho oblúka. Kazateľnica má lomené rečnište, striežka je kupolovitá. Drevené lavice boli vyrezávané a ozdobené maľbami kvetín. Chór, podopretý stĺpmi , má na čele drevenej ohrady maľby svätcov zo začiatku 18. storočia.
Pred dnešným kostolom bol tu menší kostol z konca 16.storočia zasvätený SV.JOACHIMOVI. Kostol mal vežičku, zvony, pekné zariadenie, ďalej kalich, kazuly, korpoláre, misál, zástavy atď.
Prvá písomná správa o obci je až z roku 1589: JOACHIMSTHALL, keď patrila hradnému panstvu Červený kameň. (Sct. Joachimus, Joachimsdorff, od roku 1770 Borová, od začiatku 19.storočia maďarsky Fenyves). Cirkevná vizitácia z roku 1561 uvádza Borovú ako filiálku Dlhej, kde je fara známe spred roku 1390 (Parochia Longa Villa).